Existuje malá bublina s vašimi priateľmi a rodinou, stredne veľká bublina, ktorú tvorí vaša komunita a okolie, a veľká bublina, vaša kultúra a krajina.
V Spojených štátoch som žil väčšinu života a myslel si, že sú najúžasnejšou krajinou na Zemi. Stále si to myslím. Úžasné však nie vždy znamená najlepšie alebo najlepšie pre vás.
Myslím, že väčšina z nás má sklon žiť v rôzne veľkých bublinách. Existuje malá bublina vašich priateľov a rodiny, stredná bublina tvorená vašou komunitou a okolím a veľká bublina, vaša kultúra a krajina. Je tu však ešte väčšia bublina zvaná celý svet a tú by som vlastne ani nedefinoval ako bublinu; nazval by som ju antibublinou.
Skúsenosti mimo mojich bublín mi neustále prinášajú nové podnety. Cestovaním a životom v zahraničí sa ponárate do mnohých pohľadov a obohacujete sa nimi. Existujú kultúry omnoho staršie než tá naša v Amerike a je sa čo učiť. Vždy som sa považoval za vášnivo zvedavého človeka, ktorý sa ľahko nudí, stále pozerá dopredu a nikdy nechce stáť na mieste. Skúsenosti mimo mojich bublín mi neustále prinášajú nové podnety. Nútia vás znovu sa učiť, prispôsobovať a meniť. Zmena je dobrá.
Na Slovensku už žijem výrazne viac než rok a toto miesto milujem. Nie je dokonalé, ale dokonalosť nepotrebujem ani nechcem. Vystúpiť z bubliny znamená nájsť niečo nové. Chcem niečo odlišné a Slovensko toho má nadostač. Ľudia majú dlhú históriu a hrdú kultúru. Jedlo je podľa môjho vkusu úžasné. Pamätám si, že po mojom prvom príchode bola aj taká základná vec ako návšteva supermarketu veľkolepým zážitkom. Čo je to za značku čokolády? Aký je to dezert? Prečo Lays ponúka tieto zvláštne zemiakové čipsy s príchuťou „Letný šalát“? Čo je to za ananás? Prvýkrát som sa trochu odviazal a kúpil z každého niečo. Stále som ešte nevyskúšal všetko a stále sa nadchnem, keď nájdem niečo nové.
Už som sa trochu usadil a niektoré veci sa stávajú rutinou. Kupujem rožky, pečivo trochu podobné žemli na hotdog, ktoré Slováci jedia s maslom, soľou a niekedy reďkovkami. Aspoň raz týždenne varím vlastný guláš a podávam ho s knedľou, pareným chlebom či knedlíkom. Kupujem mlieko v kartónoch, ktoré pred otvorením netreba chladiť. Vajcia sú tu lepšie. Žĺtok je sýtooranžový a má bohatú chuť. Základnými mäsami sú bravčové a kuracie. Hovädzie je drahé a ťažko sa zháňa. Chýba mi. Chýbajú mi aj ďalšie americké jedlá, napríklad obyčajná krabica Mac & Cheese, ktorú tu nemožno nájsť. Nie všetko je lepšie. Pošta je zvláštna. Všetko chodí pridlho a po doručení dostanem do malej schránky zvláštny žltý lístok. Potom musím s lístkom na poštu a vystáť dlhý rad. Majú tu však veľmi dostupné kuriérske služby. Takto mi doručili aj nábytok.
Tu je presný obraz zdravotníctva v socializovanom systéme. Ako Američan som zľava počúval, že všeobecná zdravotná starostlivosť je svätý grál, sprava zas, že najhorší nápad vôbec. Moja skúsenosť? Trochu z oboch, ale vo veľkej miere lepšie. Pravda je takáto: keď potrebujete lekára alebo zubára, je o vás postarané a nemusíte sa báť. Lekári sú veľmi múdri, majú moderné vybavenie a používajú najnovšie postupy. Môj zubár dokonca objednal z Francúzska osobitnú polymérovú výplň bez BPA. Môj lekár poznal zriedkavé vedľajšie účinky lieku, ktoré mi americkí lekári nikdy nespomenuli. Je to teda dobré, ale má to jednu zlú vec: rady. Nedá sa objednať. Prídete do ambulancie a čakáte. Niekedy ľudia stoja a zapĺňajú miestnosť a musíte zistiť, kto je na rade. Aj tak je to lepší systém a môžem to povedať, lebo som zažil oba.
Keď som vyrastal na vidieku v západnej časti New Jersey, auto bolo absolútnou nevyhnutnosťou. V takmer ktorejkoľvek časti Európy nie je. Rád cestujem po Slovensku vlakmi a autobusmi, kamkoľvek chcem. Nemusím parkovať, stáť v zápchach ani šoférovať. Vo vlaku môžem spať a vlaky milujem. Slovensko má verejnú dopravu zvládnutú. Je dostupná. Mesačník ma stojí menej než 30 dolárov a po celej Bratislave môžem nastupovať a vystupovať z autobusov a električiek, kamkoľvek a koľkokrát chcem. V špičke býva plno a tesno, väčšinou je to však skvelé.
Slováci majú iný názor a neviem prečo. Myslím, že sem preniká americká kultúra a autá jednoducho „chcú“. Mnohí majú veľmi pekné autá, len ich „nepotrebujú“. Zabudnite na stereotypy o východnej Európe, väčšinou neplatia, aspoň už nie, najmä na Slovensku s jednou z najrýchlejšie rastúcich ekonomík Európy. Ako Američan, ktorý venoval neprimerane veľa času registráciám, kontrolám, poisteniu auta, benzínu, hľadaniu parkovania, zápcham alebo šoférovaniu vo vyčerpaní, vám poviem: fungujúca verejná doprava je dar z nebies. A je lepšia pre životné prostredie.
…Slováci sú ľudia milujúci pobyt vonku. Radi chodia na túry, záhradkárčia a trávia čas v prírode.
Pri životnom prostredí treba povedať, že Slováci neplytvajú. Musíte si zvyknúť nosiť vlastné nákupné tašky. Nedajú vám ich. Núti to všetkých používať ich opakovane a obľúbil som si to. Moja svokra odkladá všetky nádoby, najmä sklenené poháre, do ktorých každý rok zavára uhorky s kôprom zo svojej záhrady. Robí najlepšie nakladané uhorky, aké som kedy jedol.
Keď už hovoríme o záhradkárčení, Slováci sú ľudia milujúci pobyt vonku. Milujú turistiku, záhradkárčenie a všeobecne pobyt v prírode. Pri kultúre, ktorá stále väčšinou žije v betónových bytovkách, to pôsobí zvláštne, no práve tu sa to stáva zaujímavým. Veľa Slovákov vlastní záhrady na okrajoch svojich miest a obcí. Majú malé byty, ale potom aj tieto pozemky, zvyčajne s malým domčekom, kde celé hodiny oddychujú, grilujú a záhradkárčia. Milujem to. Pravdepodobne je to jedna z vecí, ktoré ma na Slovákoch najviac ohromujú. Ich vzťah k prírode je taký silný, že si vyhradia kúsok zeme, kde sa môžu vyhrievať na slnku.
Okolo Vianoc tu mávajú vianočné trhy, kde predávajú všelijaké dobroty. Korenené horúce vianočné víno, teplé škoricové pečivo, najrôznejšie ručné výrobky a množstvo jedla, všetko slovenské špeciality. Jedným z mojich obľúbených jedál je kačica. V Spojených štátoch je drahá, ale tu nie. Takmer to vynahrádza nedostatok hovädzích výrobkov.
Slovensko má veľkú populáciu vysoko vzdelaných mladých profesionálov. Medzinárodné spoločnosti si to všimli. Tieto firmy využili nákladovo efektívnu pracovnú silu. Slováci sú pracovití a osobne si myslím, že sú nedostatočne platení, no možno práve preto sem prichádza toľko zahraničných spoločností. Vysvetľuje to aj obrovský hospodársky rast takej malej krajiny. Kapitalizmus je tu ešte v počiatočných štádiách a začína zapúšťať silné korene. Len dúfam, že neupadnú do spokojnosti, ako sa to stalo časti Američanov.
Stále tu zostávajú pozostatky starých komunistických zvyklostí. Spomenul som všeobecnú zdravotnú starostlivosť, tú však vnímam skôr ako socialistickú myšlienku. Majú tu niečo, čo volajú stravenky. Poskytujú ich všetci zamestnávatelia a použijete ich v reštauráciách, jedálňach či potravinách. Je úžasné vyjsť na obed, porozhliadnuť sa, vybrať si podnik a skúmať to, čo nazývajú „denné menu“.
Denné menu je väčšinou určené pracujúcim. Je to trochu ako jedáleň na strednej škole, ibaže jedlo je naozaj dobré a vyberáte si z 3–5 rôznych jedál a polievky.
Ach áno, polievka! Slováci musia mať polievku ku každému jedlu a pripravujú úžasné polievky. Rovnako ľahko môžete ísť do čínskej reštaurácie a použiť stravenku. Je to na vás. Páči sa mi to a považujem to za skvelý nápad, len pre mňa ako Američana bolo spočiatku ťažké pochopiť ho.
Aj tu majú McDonald’s a KFC, ale považuje sa to za drahý pôžitok. A úprimne, radšej zaplatíte viac za nezdravý fast food alebo si dáte domáce slovenské jedlo v kvalitnej reštaurácii? V Amerike je to opačne: fast food je lacný a reštauračné jedlo drahšie. Neviem, či si Slováci uvedomujú, ako dobre sa majú, ale na druhej strane si zrejme hovoria to isté o mne, zvláštnom Američanovi, ktorý si ich kultúru naplno užíva.
